reklama

Koniec akademickej slobody? K navrhovaným akreditačným kritériám

V týchto týždňoch sa v slovenskom akademickom prostredí dejú dosť dôležité veci. Len pred pár dňami (5. 2. 2013) prijala Akreditačná komisia (AK) návrh zmien v doterajších kritériách akreditácie pri posudzovaní študijných programov, možnosti habilitácií a inaugurácií, hodnotenia výskumu pri komplexných akreditáciách a začlenenia vysokých škôl. Predseda AK predloží návrh ministerstvu školstva, aby sa mohli vyjadriť aj reprezentácie vysokých škôl (teda Študentskej rade VŠ, Rade VŠ, Slovenskej rektorskej konferencii).

Písmo: A- | A+
Diskusia  (3)

Na prvý pohľad to znie veľmi dobre, zmeny už jednoducho boli treba. Komu by sa páčili „lietajúci" profesori, ich skoro regulárna nekvalita, viacnásobné úväzky, atď. O týchto veciach možno neskôr. To, na čo je potrebné v navrhovaných kritériách reagovať okamžite, je oveľa vážnejšie a zdá sa, že zatiaľ nikým nepovšimnuté. Ide na prvý pohľad o nenápadnú, možno s dobrým úmyslom vsunutú vetu v „kritériu KSP-A6: Garantovanie kvality a rozvoja študijného programu" v znení:

„Zhodnotenie (zodpovednosti garanta za študijný program) uvedie vysoká škola v žiadosti. Posudzujú sa najmä zodpovednosť a právomoci garanta pri úpravách informačných listov predmetov, výbere zamestnancov, ktorí vyučujú jednotlivé predmety alebo ich časti, jeho podiel na organizovaní a uskutočňovaní výskumných činností pracoviska súvisiacich s obsahom študijného programu."

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Konkrétne pasáž „posudzujú sa najmä zodpovednosť a právomoci garanta pri úpravách informačných listov predmetov" považujem pre zachovanie akademickej slobody na našich VŠ, konkrétne slobody výučby, za mimoriadne nebezpečnú. Dôvody uvediem nižšie. Povedzme si najprv, čo to akademická sloboda vlastne je:

Magna Charta Universitatum, ktorej signatármi sú aj slovenskí rektori, o nej v časti „základné princípy" hovorí: „sloboda výučby, výskumu a odbornej prípravy je základným princípom života univerzít. Štátne úrady a univerzity musia v rámci svojich kompetencií zaručovať a podporovať rešpektovanie tejto základnej požiadavky..."

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Encyclopedia Britannica ju chápe ako „slobodu učiteľov a študentov vyučovať, študovať a presadzovať poznanie bez neodôvodnených zásahov či reštrikcií zo strany zákona, inštitucionálnych nariadení (!) alebo verejného tlaku. Jej základné prvky zahŕňajú slobodu učiteľov skúmať akýkoľvek predmet, ktorý vyvoláva ich intelektuálny záujem; prezentovať svoje zistenia študentom, kolegom a iným..."1

Vo Francúzsku, kolíske univerzít, je akademická sloboda vyučujúcich základným princípom chráneným zákonom Republiky. Zákon o tzv. vyššom vzdelávaní hovorí, že „učitelia - výskumníci (univerzitní profesori a odborní asistenti), výskumníci a učitelia sú úplne nezávislí a majú úplnú slobodu prejavu tak počas svojho výskumu, ako aj výučby, rešpektujúc tradície univerzity, povahu tohto kódexu, princípy tolerancie a objektivity.2

SkryťVypnúť reklamu
reklama

V Nemecku garantuje akademickú slobodu Nemecká ústava v čl. 5, §4: „Umeniu, vede, výskumu a výučbe garantuje slobodu," pričom pojem akademickej slobody v sebe nesie silné dedičstvo W. von Humboldta. Sloboda výučby (tzv. Lehrfreiheit) je ďalej legislatívne upravená a presnejšie definovaná, pričom zahŕňa právo vyučujúcich na rozhodovanie o obsahu ich prednášok a publikovanie výsledkov svojho výskumu bez predošlého schválenia.

Podobne je tomu vo Fínsku, ktoré sa po rozsiahlej reforme vysokoškolského zákona (inšpirovanej Nemeckom) smerom k výraznému posilneniu autonómie univerzít a v rámci nej aj učiteľa dnes považuje za príklad v slobode výučby a vedy. Sloboda sa týka tak obsahu, ako aj metód výučby.3

SkryťVypnúť reklamu
reklama

U nás upravuje akademickú slobodu zákon o VŠ v §4, v ktorom sa hovorí: Vysokoškolské akademické slobody a práva sú

a) sloboda vedeckého bádania, výskumu, vývoja umeleckej a ďalšej tvorivej činnosti a zverejňovanie ich výsledkov,

b) sloboda výučby spočívajúca najmä v otvorenosti rôznym vedeckým názorom, vedeckým a výskumným metódam a umeleckým smerom atď.

Slovenské, české a vlastne stredoeurópske akademické prostredie vôbec je ovplyvnené viac nemeckým chápaním akademickej slobody, čo sa odráža napr. aj na doteraz veľmi dobrom hodnotení jej stavu u nás, hlavne pokiaľ ide o legislatívnu ochranu učiteľov.4

Načo nám je akademická sloboda? Pomôžem si J. S. Millom. Argumentuje potrebou dopátrať sa pravdy. Podľa neho je zlo, vyplývajúce zo zamedzenia slobodnej diskusie, špecifického druhu. Ľudia sú ním oberaní o dôležitý prospech, ktorý z pravdy vyplýva. Tí, čo sú opačného názoru, dokonca viac, než tí čo ju podporujú. Ak je totiž názor pravdivý, sú zbavení možnosti výmeny omylu za pravdu.

A teraz k meritu veci. Výrok, že AK „posudzuje zodpovednosť a právomoci garanta pri úpravách informačných listov predmetov" môže byť interpretovaný univerzitami tak, že AK prizná univerzite právo uskutočňovať študijný program len vtedy, ak bude vedieť v žiadosti preukázať splnenie tohto kritéria. Teraz otázka: ako môže fakulta preukázať zodpovednosť a právomoc garanta pri úprave informačných listov?

Okamžite sa tu ponúka aj odpoveď: univerzita, resp. fakulta prijme vnútorný predpis, ktorý zaviaže vyučujúcich predložiť informačný list predmetu na schválenie garantovi študijného programu. Takýto predpis a konanie by bolo flagrantné a hrubé porušenie akademickej slobody. Presnejšie, bol by to de facto jej koniec. Zdá sa, že práve o toto niekomu ide. Išlo by o zásadné porušenie zákona o VŠ, ako vyššej právnej normy, konkrétne §4, týkajúceho sa práve slobôd. De iure by teda formálne platila zákonná ochrana akademickej slobody, ale nižšie normy, ktoré by s ňou boli v rozpore, by túto slobodu negovali. Návrh AK tak prinesie do pojmu akademickej slobody zmätok, nátlak na vyučujúcich zo strany vedenia škôl a zastrašovanie. Žiadosť o súhlas totiž znamená vzťah podriadenosti, závislosti na niekom inom. Je to opak autonómie, nezávislosti. Podriadenosť a závislosť učiteľa na predošlom súhlase garanta znamená neslobodu.

Sloboda vyučovať určitý predmet je tesne spojená s jednotou medzi výskumom a výučbou. Učiteľ totiž sprostredkúva študentovi výsledky výskumu v tejto oblasti. Sloboda výučby tak umožní učiteľovi dať študentom na prednáškach to najlepšie a najaktuálnejšie k čomu dospel. Čo je dôležité, učiteľovi umožňuje zachovať si aj osobnú integritu a svedomie (teda aktuálne poznanie). Je bez pochýb, že na univerzitách existuje namiesto oddanosti pravde aj množstvo iných, často ideologických, záujmov, ktoré sa niekedy dajú, inokedy zas nedajú identifikovať. Preto sa im treba čo najúčinnejšie vyhnúť. Predstavte si napr. situáciu (na našich školách častú): garant študijného programu filozofia je v bioetických otázkach (potrat, antikoncepcia, eutanázia atď.) stúpencom liberálneho prístupu a vyučujúci, ktorému by mal schváliť informačný list, je prívrženec tradičnej etiky. Potenciálne by tak mohol nastať stav, že garant neschváli infolist učiteľa. Znamená to, že učiteľ musí poprieť výsledky svojho výskumu a učiť to, čo je s nimi v rozpore? Určite nie. Princíp akademickej slobody je proti tomu. Požiadavka AK však k takejto situácii môže viesť, je preto nebezpečná a treba ju čím skôr odstrániť z návrhu.

1) http://www.britannica.com/EBchecked/topic/2591/academic-freedom

2) http://www.legifrance.gouv.fr/affichCodeArticle.do?cidTexte=LEGITEXT000006071191&idArticle=LEGIARTI000006525617&dateTexte=20130212

3) Aarrevaara, Timo: Academic Freedom in a Changing Academic World. http://journals.cambridge.org/abstract_S1062798709990317

4) Karran, Terence: Academic Freedom in Europe: A Preliminary. Comparative Analysis, Higher Education Policy, 2007, 20, (289-313)

Peter Fekiač

Peter Fekiač

Bloger 
  • Počet článkov:  2
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Otec a učiteľ. Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu